SPRIEVODCA KOŠICAMI SO SAJFOM A EXPLO!TEDOM

Viete čo znamená brika, dzivo alebo muja? Ak áno, tak ste asi Košičan. Ak nie, tak si pozrite náš slovník košických pojmov, ktoré neodmysliteľne patria k tomuto mestu rovnako ako Kaviareň Slávia, či závody s oceľou. Ak sa teda chystáte do Košíc, určite sa naučte aspoň niekoľko z týchto slovíčok a domáci to určite ocenia. Pozor ale s bratislavskou výslovnosťou :)

Dzivo

Úžasne, super, pozitívne hodnotenie situácie alebo veci. Napr: Včera sme si dzivo poflipovali!

#dzivoKE

Dzivé Košice, čiže výborné a skvelé Košice. Hashtag, ktorý uvtrdzuje košičanov v tom, že Košice sú najlepšie. Lebo naozaj sú.

Ara!

Pozor!

Bars

Veľmi. Napr: Bars fajne čaje maju toti nožkari.

Bida

Bieda, slabota. Výraz sa používa pri konštatovaní, že niečo nie je dobré, niekde je nuda. Napr: Ta toto je bars bida…

Bitang

Vybitý, prefíkaný človek. Napr: Tote tvojo dzeci to take bitangy…

Brika

Dopravný prostriedok, ktorý sa pohybuje po koľajniciach. V iných mestách tiež známy ako električka.

Bundža

Veľa. Spája sa najmä s množstvom peňazí. Napr. Dig kolko bundža love má.

Bužňa

Dom Umenia, ktorému ale nikto nikdy nepovedal inak ako Bužňa. Časté miesto plesov, Stužkových a iných slávností.

CG

Čítaj cégéčka alebo ceple gače – teplé oblečenie pod nohavice pre mužov.

Baví mi

Pociťujem účinky omamnej látky. Napr: More len jedno poldo som dal a už mi bavi!

Ci pana

Používa sa, keď ste z niekoho/niečoho prekvapení. Napr. Ci pana, jaku čaju ma toten šrác.

Čaja

Označenie dievčata. Napr: Dig on, merkuj het jaka čaja.

Čávo

Mladý muž so sebavedomým vystupovaním a ležérnou chôdzou.

Čajkolap

Osoba mužského rodu nadmerne vyhľadávajúca spoločnost čajočiek – pozri Čaja.

Čorkár

Zlodej, vreckár. Napr: Šráci bacha, bo čorkári chodia.

Čuči

Ženské poprsie. Napr: Všimaj tu čaju jake ma čuči.

Das

Východniarska jednotka približnosti. Jeden das je tak akurát. Napr: Včera sme so šrácmi prepili das šel euri.

Dakus

Trochu. Napr: Tu sebe daj dakus chlebika.

Denko

Lopárik. Drevená doska na krájanie zeleniny,mäska.

Davaj het

Pohni si, poponáhľaj sa. Použité aj v známej piesni košickej skupiny Puding Pani Elvisovej.

Dig

Pozri (upozorňuje na dôležitosť). Napr: Dig aha!

Dig on!

V preklade “kukaj na neho”, označenie silného jednotlivca v skupine pre potrebu vyzdvihnutia jeho schopností; Napr:: Dig on, ta on barz fajne sa nachaloval.

Domino

Dominikánske námestie, obľúbený meetpoint v košiciach. Napr: Ta o osmej na Domine?

Dzare

Chlpy alebo ochlpenie. Napr: Sleduj šráca, jake má dzare na ramenách.

Dzignúť

Základná forma slovesa vyjadrujúceho kolíziu. S rôznymi príponami nadobúda rôzny význam. Napr: Som nadzigal s autom, prípadne Dzigni mu jednu po gebuli.

Dzindzik

Vec, ktorá trčí. Nič neslušné, len malá vec, ktorá z niečoho vytŕča.

Džaba

Zvyšky roztopeného snehu alebo nechutne spravené jedlo napr. Napr: Fuj ta to džaba!

Džad

Všeobecný pojem pre vec neznámeho alebo nekvalitného pôvodu, pčípadne označenie neschopného a nespoľahlivého človeka. Napr.: To čo je za červený džad?

Ďžubať

Párať, vŕtať sa do niekoho. Napr: Šak už furt nedžub do tých šrácov!

Falat

Kus. Napr. Falat chleba ale aj falat chu*a..

Džugy

Zaschnuté sople. Napr: Daj si het džugy z nosa.

Fasa

Niečo super. Napr: Ta fasa to je, ne?

Fest

Veľmi. Slovo je významovo podobné ako bars.

Flipovať

Zabávať sa, hovoriť vtipy. Napr: Ne tak sme si poflipovali…

Flojdi

Policajti, nie členovia skupiny Pink Floyd. Napr: Davaj het tu kavi, idu flojdi!

Furča

Sídlisko, ktorého oficiálny názov je sídlisko Dargovských hrdinov, no nikto v Košiciach ho tak nevolá. 

Furt

Stále. Napr: Čo furt chaluješ? Čo furt muje robíš?

Gadžibal

Dedinská zábava.

Gadžifasko

Termín označujúci primitíva, ktorého záujmy sú často značne prízemné. Časté párenie sa, tuning motorových vozidiel, záľuba v šperkoch a pod.

Hej, ne?

Však?

Hulám máto

Byť zliganý do nepríčetna (bezvedomia).

Chalo

Jedlo. Napr: Tak fajne som sa nachaloval alebo Máš nejaké chalo?

Chajtrák

Zanedbaný, nestará sa o seba. Napr: Ta ty si fest chajtrák. 

Chara

Nespokojnosť, slabota (nemá žiaden súvis s hokejistom Zdenom Chárom). Napr: Ta sme boli na nákupy ale uplna chara, nič som nekupil.

Jazero

Nielen označenie vodnej plochy, ale v Košiciach aj názov jazera, takže košické jazero sa volá Jazero. Originálne. Jazero je známe svojim wakeboardovým areálom, ktorý už vychoval niekoľko naozaj dobrých jazdcov.

Kapriť

Nudiť sa , byť unavený, lenivý. Napr: Dnes som celý deň kapril doma.

Kapurkova

Posledný štamperlík pred odchodom z návštevy. Napr: “My už ideme – Jak idete? Šak sme si ešte nedali kapurkopvu!”

Kava

Ganja. Nutná je správna výslovnosť (t.j kava, nie káva).

Kávej

Káva. Napr. Nedame sebe kávej?

Keci?

Koľko? Napr: Dzivé botasky, keci?

Kemra

Zima, chlad. Vysvetlenie: KE mráz = kemra.

Kere

Domov, ale aj značka oblečenia, ktorá používa košické motívy. Napr: Idem kere bo nebirujem pic.

Klada

Nezáujem. Kašlem na to. Napr: Klada na zajtrajšiu písomku.

Koňar

Prešovčan a zároveň úhlavný nepriateľ správneho Košičana. Byť z Prešova je ešte horšie ako byť z Bratislavy…

Korheľ

Človek, ktorý pije veľa – alkoholik.

Kreposť

Hlúposť. Napr: Tota krepá tepša.

Kulo

Exkrement, výkal či hovno.

KVP

Skratka pre sídlisko, ktoré nesie legendary názov Košický vládny program. Aj tak ho každý volá “Kávepečko”.

Lacák

Známe pútnické miesto v piatok sa zabávajúcej mládeže. Škola na ulici Laca Novomeského.

Lámať čaje

Balíť a zvádzať ženy. Napr: Kukaj toho nožkara jak lame čaje.

Láčo

Spokojne, pohodlne, výborne.

Lepiť

Mať strach. Napr: Ti fest lepi. 

leŠovaŤ

Pozerať, sledovať. Napr: Ta vylešuj či nejde dakto! 

Loky

Futbalový štadión TJ lokomotíva.

Lignúť

Vysoko a trpko prehrať. Napr: Ta včera sme ne tak ligli na hokeji.

Ľabdžibudka

Rádio, alebo niečo čo hrá hudbu alebo slová.

Maňuš

Výraz na pomenovanie chlapca, synonymum slova šrac. Napr: Kukaj na toho maňuša na bare.

Maratonec

Námestie maratónu mieru.

Mentol

Neinteligentný človek.

Merkovať

Sledovať, čekovať. Napr: Merkuj jak chaluje.

Mište

Výborne, veľmi dobre. Synonymum slova dzivo. Napr: Mište tričko máš.

More

Slovo neurčitého významu. Chápeš, more?

Mrochta

Lenivý človek, ktorému sa nič nechce

Muja

Výraz v tvári, grimasa. Napr: Ta ne take muje toten šrác dáva…

Muka

Nuda. Nebaví ma to tu. Idzem het.

Muti

Polovica. Napr: Dajme si cigu na muti.

Na bomby

Používa sa pri pomenovaní akejkoľvek činnosti, ktorá sa robí na plno. Dá sa použiť v rôznych variáciách. Napr. Ako ste včera dopadli v meste? Na bomby.

Najso

Podobné ako dzivo, ale može byť myslené aj sarkasticky. Napr: Kukaj na toho chajtráka, najso šrác.

Námestie

Aj keď sa na Hlavnej ulici v Košiciach nachádzajú 2 námestia, tak ak sa povie, že sa stretnete na Námestí myslí sa rozhodne Námestie osloboditeľov.

Nasrac

Používa sa ako vyjadrenie nesúhlasu s určitou situáciou. Napríklad ak žena presviedča muža, aby jej dal cigarety a nefajčil, na čo muž odpovie: Nasrac!

Nevydalo

Nepodarilo sa, nevyšlo. Napr: “Umyl si už riad? Ta zatiaľ dajak nevydalo..”

Obriňa

Veľká škaredá žena.

Nožkar

Mladý muž zaujímajúci sa o autá, mobily, krásne ženy a o svoje svaly.

Pangle

Policajti. Napr: Davaj het, bo pangle idu!

Perdo

Veľa (alternatíva západniarskeho mrte).

Povedz ty!

Neuveriteľné, neviem čo dodať. V skutočnosti sa nevyžaduje doplnenie od ďalšej osoby, nie je to výzva aby niečo dopovedala.

Riňa

Špina, v istom kontexte aj škaredá žena. Napr: Ta čo si taky riňavý?

Riža

Výnosný kšeft, dobrý biznis. Napr: Ta šak kavu predavať, to je čista riža.

Sedem-jednotka

Známy košický trolejbusový spoj. Veľmi podobná je aj ďalšia linka “sedem-dvojka”. Napr: Ta idem na KVP-čko, skočim na sedem-jednotku.

Segíň

Chúďatko (poľutovanie). Napr: Toten nožkar, to taky segiň.

Sto bomby

Určite, jednoznačne, na 100 percent. Napr: Na sto bomby idzem tam.

Straaach

Niečo veľmi zaujímavé a veľké. Napr: Si videl jak Sajfa a Explo propagujú Kočice? Ta straaaach.

Šel

Sto, najmä v spojitostí s finančnou sumou. Používa sa aj ako dujšel (200), penšel (500). Napr: Nezabudni, že mi ideš dujšel! Zajtra to chcem nazad.

šaliť

Klamať, oblbovať, zavádzať. Napr: Ci pana, dobre ma ošalil. Výraz nemá nič spoločné so šálom.

Šrááác

V Košiciach vymyslený výraz na pomenovanie chlapca. Známe je aj ucelenejšie slovné spojenie „ta to fasa šrac“. Nejde o žiadnu súvislosť so sraním.

Šupak

Niekto, kto sa uspokojuje s lacnými vecami, resp. lacnými riešeniami. Neúspešná osoba.

šušňak

Obyvateľ košickej vlakovej stanice (bezdomovec,róm). Napr: Dig more vieš koľko šušňakov bolo na stanici včera

Šuvix

Úplne nič v porovnaní s niečím iným.

Ta

slovo, ktoré sa dá použiť a aj sa používa v ktorejkoľvek časti vety a koľkokrát chcete. Napr: Ta neviem, či sa da, Ta uvidime… Ta neviem či ne hej…

Ta ne?

Dá sa použiť ako súhlas aj nesúhlas. Napr: Idzeme brikou. Ta ňe?

Takoj

Hneď, okamžite, po anglicky sa hovorí aj ASAP. Pozor – neznamená to “áno”, ako sa mylne domnievajú v Bratislave. Napr: Davaj het, takoj mi daj to pivo.

Teplačkár

Človek oblečený v teplákoch pri každej príležitosti.

Tepša

Žena, ktora urobila/povedala hlúposť. Pôvodne ale výraz pre plech na pečenie. Napr: Dig ona, ne taka tepša je z nej.

THC

Skratka pre sídlisko Ťahanovce (číta sa Téhacé).

Točiť (školu)

Uliať sa zo školy. Napr: Dneska sa mi nechce, potočíme školu?

Trim

Trim alebo aj trimaj znamená drž. Výraz pre uchopenie a držanie niečoho. Existuje aj vytrim, teda vydrž. Napr: Trim poriadne toho psa, alebo Vytrim, doraz sme tam.

Triskač

Legendárna krčma vedľa Loky. Napr: Ta neže sa zas v tom triskači ztriskaš!

Tyka

Grcka, grcanie. Napr: Dig on si palenku dal a takoj rucil tyku…

Ťahanovská polka

Je to polka z polky. Napr: Nechaj mi polku cigy, ale nie ťahanovskú.

Ufuňať si

Prdnúť si. Napr: Fúj, ta ty si si fajne ufuňal.

Vaker

Klamstvo, zrada. Nap: Nerob na mňa vakere.

Veci

Označenie pre marihuanu.

Vraňar

Košičan. Pozor nie koňar, takto sa označujú ich najväčší rivali (hneď po Bratislavčanoch) a to sú Prešovčania.

VKV

Skratka pre „Vy*ebaný košický vietor“ (v Košiciach často fúka). Napr: Dorici, furt fuka debilne VKV-čko.

zelo

Pľuvanec hustej konzistencie poctivo potiahnutý až z päty. Napr: Netake zelo som minule harkol!

Zdzigať sa

Unaviť sa alkoholom, do ešte stále rozumného stavu. Napr: Dig on šrác včera sa zdzigal v Jazze!

Zdroj: Pamäte ľudí a Viktor Hvižďák, autor slovníka, ktorý bol súčasťou kníh KSC a KSC Kód/Code, ktoré vydalo Východné pobrežie

Pridaj pojem